História sú príbehy, príbehy živých ľudí, našich predkov. Je škoda, že dejepis sa v školách učí takým nudným až suchopárnym spôsobom, pri ktorom si žiaci neuvedomia, aké sú dejiny zaujímavé. A obzvlášť tie naše sú nesmierne pestré.
Kráľa Žigmunda Luxemburského zvyčajne každý pozná minimálne po mene. Vladol na prelome 14. a 15. storočia, Češi ho nemali ani nemajú radi, zato on miloval Uhorsko, a keď vedel, že zomiera, ponáhľal sa z Čiech späť sem, konkrétne do Prešporka, ktorý miloval a chcel, aby sa stal miestom jeho posledného vydýchnutia. Nestihol to. Jeho život je plný nesmierne zaujímavých skutočností. Jedným z nich je, že v jeho armáde, ktorá viedla útok na pevnosť v Golubaci (máj 1428 – dnes je to 590 rokov), sa nachádzala aj žena, Cecília zo Svätého Jura. Osobne velila lodiam na Dunaji a ostreľovala z diel obliehanú pevnosť – ako sa píše v knižke Rytier a jeho kráľ od Daniely Dvořákovej. Aj jej manžel bol veľmi udatný. Šlo o Štefana z Rozhanoviec, ktorý ako jediný prežil jeden z útokov. Aby sa zachránil, v plnej zbroji aj s koňom skočil do vody. Kôň zmizol v hlbinách a Štefan nepochybne takisto – v brnení sotva mohol plávať.
Podľa skutočnosti ho zachránil jeho familiár. Ale celý tento historický fakt je natoľko zaujímavý, že očaril spisovateľku Janu Pronskú, ktorá z toho urobila knihu s názvom Rebelka.
Gróf Rudolf zo Svätého Jura má zo svojej dcéry priam bolehlav. Cecília je rozmarná, tvrdá, neovládateľná, mala už 20 rokov a stala sa absolútne nesúcou na vydaj. Za každú cenu si navyše vymáhala, aby sa mohla zúčastniť rytierskeho turnaja. Ako bojovníčka, nie diváčka. A aby svojho zúfalého otca presvedčila, vo svojej hrdosti sľúbila, že sa vydá za toho, kto ju porazí.
Cecília si strhla z hlavy prilbicu a po chrbte sa jej rozlial vodopád medených kučier. Z jej šťastného úsmevu sa Štefanovi zakrútila hlava, srdce sa mu na okamih zastavilo a ako obarený civel na zjavenie, ktoré mal rovno pred očami.
Cecílii vôbec nenapadlo, že by na to mohla doplatiť. Do boja s ňou sa totiž chcel pustiť muž, ktorý sa tešil nemilosti kráľa Žigmunda. Vavrinec, druhý syn grófa z Kysaku nerovnom súboji totiž zabil jeho obľúbenca. A teraz si brúsil zuby na pyšnú Cecíliu, ktorú chcel stoj čo stoj získať a ponížiť.
Cecília má jediné šťastie – že ju dostihol osud. Svätým Jurom totiž so svojimi druhmi prechádza Štefan z Rozhanoviec, temešvársky župan, ktorého krásna Cecília očarí. Zasiahne, keď sa Vavrinec v súboji s Cecíliou nečestne zahráva a sám ho vyzve na súboj. Štefan vyhrá, dostáva ruku Cecílie a Vavrinec, plný nenávisti, musí odtiahnuť s dlhým nosom. No nepovažuje sa za porazeného. Jeho čas ešte len príde.
Ani Cecília nie je dvakrát šťastná. Až teraz si naplno uvedomila, čo svojou pýchou sama sebe spôsobila, a hoci ju Štefan priťahuje, bojí sa odhaliť vlastnú slabosť, stať sa mu riadnou ženou. Poníži ho dokonca aj v najintímnejšej chvíli…
„Chceš vedieť, prečo sa ti vyhýbam, žena moja? Ani len netušíš, čo všetko mi chodí po rozume, čo všetko s tebou túžim robiť…“ šepol tajomne, s ústami takmer na jej perách, obtierajúc sa o ňu horúcou pokožkou, „… čo všetko robia manželia so svojimi ženami… a milenkami… Chceš vedieť, prečo ťa neobjímam…? Prečo ťa nebozkávam? Pretože, ak to urobím, drahá, nebude cesty späť…“
Rebelka je skrátka príbeh o bojovnej žene, ktorá vie používať zbrane. O žene, ktorej pýcha jej skomplikuje život, o žene, ktorá sa dá zmanipulovať kráľovnou Barborou Celjskou – manželkou kráľa Žigmunda, o žene, po ktorej vášnivo túži odmietnutý Vavrinec, o žene, ktorá sa musí naučiť pokore a o žene, ktorá sa hrnie na záchranu nielen kráľa, ale aj svojho muža.
Kniha nie je skutočnosť, je to romantika pre ženy. Ale Janu Pronskú bezpochyby predstavovať netreba.
Keď sa ti život rozbije na márne kúsky a ty vieš, že už nikdy nebude nič také, ako si poznala, môžeš strčiť hlavu do piesku, vyplakať sa a tváriť sa, že sa nič nedeje, klamúc sám seba, alebo sa tomu odvážne postavíš čelom a začneš odznova…
Celá debata | RSS tejto debaty