Kafé a knihu prosím

Silná kniha o rodovom bremene, ktoré celým generáciám nivočí dušu.

Iba pokora a čistá láska nájdu spôsob, ako bremeno raz a navždy sňať a oslobodiť sa…

Gregor Moch je kat. Rovnako ako bol jeho otec. A otec jeho otca takisto. Práca, ktorá vykonávala spravodlivosť, sa, paradoxne, považovala za nečistú. Kat bol osoba, ktorá bola nežiadaná. Dom musel mať ďaleko za mestom. Ľudia sa ho báli a nerozprávali sa s ním. Bez ohľadu na to, že popravy patrili k najžiadanejším divadlám, aké sa kedy odohrávali. Dokonca sa za ne vyberalo vstupné a usporadúval sa jarmok.

Otec Gregora Mocha ťažké povolanie nezvládal. Nivočilo ho. Žena aj so synom od neho ušli. Bol za to vďačný. Netúžil po tom, aby svojho syna od dvanástich rokov musel zaúčať, ako zabíjať. Lenže ľudia sa mu vysmievali a on ich v zlosti zmrzačil. Za trest naňho uvalili dedičnú povinnosť byť katom. A čo čert nechcel, zasiahol mor a synova matka zomrela. Chlapčaťa sa ujal jeden z preživších a v dobrej viere ho zaniesol naspäť nešťastnému otcovi.

„Ach, Bože,“ bolestne si vzdychol, keď osameli, „teda svetský trest mi nestačí. Uvaľuješ na mňa aj svoj hnev? Môj život sa ti máli, ty ukrutný Bože. Vrátil si mi syna len preto, aby som z neho musel urobiť kata? Ak mi treba väčší trest, prečo takýto? Veď jeho čaká horšie trápenie ako mňa. Ja som si to aspoň zaslúžil. Ale on? … Kam sa podela tvoja láskavosť? Si taký nenásytný po utrpení? Tak dobre, mám teda syna a odovzdávam ti ho, Bože. Odteraz ho sprevádzaj na každom kroku. Každý deň naňho pozeraj a pýtaj sa sám seba, či si naozaj chcel toto. Buď svedkom, ako sa z dieťaťa stane človek bez srdca, práva na lásku a súcit.“

A tak z Gregora Mocha, ktorého matkin nový partner učil byť kováčom, vyrástol zatrpknutý muž, budúci mestský kat, ktorého sa všetci stránia a on sa stráni ich. Mlčky sa učil za kata. Vykonávať rozsudky. Trestať, mučiť, zabíjať.

„Keď slučku dobre napustíš voskom, uzol sa ľahko zošmykne a odsúdencovi zlomí väzy, hneď ako mu podtrhneš nohy. Udusenie v suchej slučke trvá dlhšie, oveľa dlhšie. Povraz musíš mať vždy silný a dlhý tak akurát. Nesmie byť pridlhý, aby odsúdenému neodtrhlo hlavu. Ani prikrátky, aby udusenie nebolo dlhé a bolestivé. Nie je jedno, či chystáš slučku pre statného chlapa, alebo pre útleho.“

Gregor Moch bol tichý, srdce mal stvrdnuté na kameň, nikoho a nič nepočúval, držal sa bokom, žil sám pre seba. Ale iba do chvíle, kým z bosoráctva neobvinili pokornú mladú ženu, ktorá vyzerala ako anjel.

Chýr o kráse bielej Alžbety preletel mestom len nedávno. Nikdy ju nevidel… Preto zavčas ráno opustil svoj domec pod lesom a chodníkom vyšiel k mestu.

Alžbeta Klásiková sa katovi dostala pod kožu, hoci si sám neuvedomoval, o aký cit ide. Rozhodol sa, že si ju vezme za ženu. Vyhlásil, že satan z nej vystúpil, je čistá a môže sa pred Bohom stať jeho. Bez ohľadu na to, čo od neho pred smrťou žiadal otec.

„Zaprisahávam ťa, Gregor, preži svoj život sám. Viem, že je to ťažšie ako všetko, čo si prežil doteraz, ale prekliatie nášho rodu sa nikdy neskončí, ak si sem privedieš ženu a splodíš syna. Sľúb mi to. Preboha ťa prosím, sľúb mi to.“

Gregor Moch sa síce s Alžbetou oženil, ale nehodlal sa milovať ju a mať s ňou deti. Chcel len žiť s niekým po boku a ukojiť svoju túžbu.

Lenže spoločný život oboch nenazdajky začal meniť. Z utiahnutej Alžbety, zvyknutej na slovo poslúchať despotickú matku, sa stávala žena. Zo samotárskeho kata sa vykľul muž s dobrým srdcom, ktoré len čakalo na vylúpnutie z tvrdého obalu. Alžbetina schopnosť milovať a odpúšťať ho nenechala chladným. A tak cesta kata za milosťou a šťastím mohla pokračovať… Na pomoc im prišla aj cholera, ktorú dekan Urban, muž, čo Alžbetu súdil ako bosorku, využil, aby Mochovi aj Alžbete dal novú šancu do života pod inou identitou.

„A vy, veď sa dopúšťate klamstva!“
„O jedno viac či menej, ako ty hovoríš…“
„Milosť pre Gregora Mocha,“ dodal zamyslene.

A tak Gregor Moch s tehotnou Alžbetou môžu s novou identitou ujsť z upätého mesta plného nenávisti a prísnych pravidiel. Môžu sa konečne pokúsiť zbaviť svojich strachov a začať skutočne žiť. Nájsť si svoje miesto pod slnkom, nových priateľov a rodinu, naučiť sa spontánnosti. Môžu si zhojiť svoje rany a nájsť v srdci zhovievavosť pre tých, čo im ublížili.

A o dvadsať rokov neskôr do mestečka prichádza chlapec ako slnko, ryšavý Adam Kováč. Veselý, živelný, šarmantný, vtipný. Aby urobil poslednú bodku za životnými krivdami.

„Panebože, aké hrdzavé vlasy! Po kom ich máš?“ priložila si dlane na okamih na oči.
„Neviem, ale všetci vravia, že som sa narodil z horúcej lásky, tak… preto,“ potmehúdsky pozrel na ňu a Mária Klásiková sa z ničoho nič rozosmiala.

Adam v dome Márie Klásikovej spozná krásnu Magdalénu a zahorí k nej láskou, akú ešte nikdy nepocítil. On ryšavý so slnečným jasom v očiach, ona čiernovlasá s hviezdami v zreniciach… Ale ona je dievčaťom, ktoré je pokračovaním počiatku tohto príbehu.

Bojíte sa, aby ste neporušili staré zvyky. Bojíte sa, čo povedia druhí, bojíte sa urobiť, po čom túžite, bojíte sa byť šťastní, bojíte sa byť takí, akí naozaj ste.

Milosť pre Gregora Mocha je silný, dvojgeneračný príbeh o láske, pokore, odvahe čeliť osudu, nedbať na reči iných, len na vlastné šťastie. No nie na úkor iných, ako to robila Alžbetina matka a Gregor Moch.

Je to príbeh, ktorý bude dlho rezonovať v mysli. Mohol byť klišé, ale autorka Mišíková sa témy zhostila bravúrnou originalitou. Príbeh sa zrodil v jej sne a bodku na záver dodal skutočný kat Gregor Moch, ktorého spisovateľka uvidela sedieť na schodoch Trenčianskeho hradu, kde bola na výlete…