Kafé a knihu prosím

Meno Irving Stone mi nič nehovorilo, kým nevyšla reedícia jeho knihy Smäd po živote – beletrizovaný životopis Vincenta van Gogha, o ktorej som písala tu. Nepatrím k milovníkom výtvarného umenia, ale kniha ma zaujala obálkou aj spôsobom písania. A autorovi som napokon načisto prepadla… Takže keď vyšla už piata reedícia beletrizovaného životopisu ďalšieho velikána – Michelangela – pod názvom Agónia a extáza , napriek rozsahu 800 strán som ani trochu nezaváhala.

A je to veru kniha, ktorá vás pohltí a nepustí. Aspoň ja som mala chuť tých 800 strán spočítať, lebo som neverila, že to tak odsýpa. Beletrizovaný životopis svetoznámeho sochára Michelangela ponúka totiž všetko: fakty, dobrodružstvo, históriu, lásku. Mediciovcov, Vatikán. Či ste veriaci či ateista, kniha neurazí ani jednu stranu. Dá náhľad do sveta renesancie, či skôr pohrúženie sa do nej. Zrazu zisťujeme, ako žili v umelci v pätnástom a šestnástom storočí. Vidíme ich problémy, vzájomnú nevraživosť a súťaživosť, snahu presadiť sa, boj o priazeň mocných. Sledujeme, ako sa na čele Vatikánu striedajú pápeži, akí sú rozdielni vo svojich názoroch. Spoznávame Rím v jeho najhlbšej podstate. A nie je to vždy pozitívne. A čo je fajn, vydavateľstvo Slovenský spisovateľ vydal zároveň aj titul Raffael od Cristofanelliho, ktorý bol Michelangelovým súčasníkom. Ich životné cesty sa stretli. Ak si prečítate najskôr jednu či druhú knihu, budete mať zaujímavý pocit blízkosti. Lebo o týchto spoločných momentoch už viete z tej druhej knihy… Raffaela som takisto spracovala v tomto linku.

A Michelangelo? Ako sa mu viac priblížiť, než cez dielo autora, ktorý si s touto knihou dal skutočnú prácu? Po prečítaní knihy Michelangelo prestane byť iba pojmom, sochárom a architektom – stane sa človekom. Vnímame jeho pocity, úsilie, spoznávame jeho lásky… a sprevádzame ho počas celého jeho dlhého života až takmer k deväťdesiatim narodeninám… a zisťujeme, prečo sa stal nesmrteľným. Podobne, ako väčšina umelcov, ani on nemal cestu k úspechu vydláždenú zlatom. Musel tvrdo pracovať a musel sa vzpriečiť vôli svojho hrdého otca, ktorý z neho chcel mať obchodníka. Napokon sa dostal všade, kde sa dostať chcel, a zostal svoj. Neprispôsobil sa väčšine.

Nebudem písať podrobnejší obsah. Kniha je príliš plná detailov a je škoda ich vytrhnúť z konceptu… Podotknem iba, že kniha je zároveň nesmierne motivujúca. Ukáže, že problémy sú na to, aby sa prekonávali… a aby sa neklesalo na duchu.

„Náš rod nie je o nič mladší ako Mediciovci, Strozziovci alebo Tornabuoniovci. Tristo rokov nosíme meno Buonarroti.“ Hlas mu zmohutnel energiou a hrdosťou.

Je fajn, že Michelangelo nezanechal po sebe iba pôsobivé diela, ale aj stopu svojej osobnosti. Stone totiž študoval životy renesančných umelcov, všetky písomné materiály, ktoré sa do dnešnej doby zachovali – zmluvy s mecenášmi, historické pramene a iné. Kniha tak získala hĺbku, uveriteľnosť a hodnotu. A kameň v Michelangelových rukách získal… život.

 Od samého začiatku ho učili, že kameň má v sebe čosi mystické: na noc ho treba prikryť, lebo by popukal, keby naň svietila žiara mesačného splnu. Vo vnútri každého kameňa sú miesta, v ktorých sa utvoria dutiny, a pri nich sa kameň zohne. A aby kameň zostal poddajný, treba ho držať v teple, prikrývať vrecovinou a vrecovina musí byť vlhká. Teplo dodáva kameňu to isté zvlnenie, ktoré dostal v pôvodnej horskej domovine. Ľad je jeho nepriateľom.
„Kameň k tebe prehovorí. Počúvaj teda, keď udieraš bokom kladiva.“