Keď spisovateľ chrlí knihu za knihou, všetkých nesmierne zaujíma, kde vlastne čerpá toľko inšpirácie. Agatha Christie, ktorej u nás vyšla famózna Vražda Rogera Ackroyda, tú inšpiráciu videla skutočne všade. Konkrétne v tejto knihe, ktorú jej vydali prvýkrát v roku 1926 a patrí k tomu najlepšiemu, čo napísala – a bola tým najlepším už v tých časoch – našla inšpiráciu vo svojom obľúbenom Dickensovom románe Mikuláš Nickleby a takisto v jej švagrovi Jamesovi, ktorý sa sťažoval, vraj vo vtedajších detektívkach sa stal vrahom kdekto, aj samotný detektív. Vyslovil vetu, že zaujímavé by bolo, keby bol vrahom akýsi Watson (spoločník Sherlocka Holmesa). A Agathu Christie to priviedlo k geniálnemu nápadu. Vo svojom životopise autorka pripúšťa, že mnohí majú pocit, že príbeh o vražde podnikateľa je podfuk (Agatha Christie: Vlastní životopis, Knižní klub, 2013). Namieta však, že knihu si treba prečítať ešte raz a pozorne. A potom sa všetko vyjasní…
Vo Vražde Rogera Ackroyda je cielene od začiatku všetko úplne inak. A podozriví sú všetci, úplne všetci. Prípad stojí a padá na detailoch, ktoré neuniknú jedine pozornému čitateľovi a inteligentnému a nemenej slávnemu detektívovi na dôchodku – Herculovi Poirotovi. Ten sa rozhodol tráviť voľný čas záhradníčením.
Pracujeme, aby sme dosiahli istý cieľ, a keď ho dosiahneme, zistíme, že nám tá každodenná drina chýba.
Hercule Poirot pestuje tekvice. Agatha Christie v spomínanom životopise naznačuje, že sa zrejme inšpirovala Dickensovým Mikulášom Nicklebym, ktorý sa dvoril dáme svojho srdca tak, že jej hádzal cez stenu tekvice. Hercule Poirot, alebo Porrot, ako ho tu oslovujú, robí čosi podobné, a tak sa zoznámi so svojím susedom, lokálnym doktorom Sheppardom a jeho všetečnou sestrou Caroline, ktorá vidí aj to, čo iní nie.
Inštinkt mi… vravel, že ma čaká náročné obdobie.
A práve doktorovi Sheppardovi, ktorý je rozprávačom príbehu, tesne pred spaním ktosi zavolá, aby bežal k zbohatlíkovi Rogerovi Ackroydovi, vlastníkovi továrne na výrobu kolies železničných vagónov, lebo ho našli mŕtveho v jeho pracovni… a z chrbta mu trčí tuniská dýka.
Do podozrenia sa dostáva Ackroydov nevlastný synovec. Ale prečo by ho vraždil, keď sa k spokojnosti strýka zasnúbil s jeho neterou? A čo Ackroydov záhadný vzťah s pani Ferrarsovou, ktorá zomrela a pred smrťou mu poslala list… List, ktorý po vražde Ackroyda zmizol?
Otáznikov je viac, než je milé. Pretože každý má svoje tajomstvo, svoj dôvod, prečo niečo zamlčať.
Len mi nešlo do hlavy, ako môže farba nejakých čižiem súvisieť s prípadom.
A tak Herculovi Poirotovi nezostáva nič iné, než sa pustiť do riešenia.
Je tu záhadný čas smrti. Izba zamknutá zvnútra, okno pootvorené, pričom sám doktor Sheppard ho predsa zatváral, než od ešte živého Ackroyda odišiel. Sú tu závesy, kreslo, prsteň v jazierku. Množstvo detailov, ktoré len skúsené oko a bystrý um dokážu poskladať a odhaliť tajomstvá všetkých…
Keď toto dopíšem, vložím celý rukopis do obálky s Poirotovým menom.
A potom – čo to bude? Veronál? Bol by to spravodlivý trest….
Celá debata | RSS tejto debaty