Dopustia sa matka a dcéra nevery? Prečo stará matka nijako netrúchlila za svojím manželom? Prečo je taká chladná? Prečo sa jej dcéra považuje za obeť a vnučka… vnučka sa im obom vzdialila a snaží sa žiť život podľa seba. Nie podľa vštepovaných tradícií a vzorov z rodiny. Otázkou je, či obstojí.
Zuzana Janovská prišla s novým románom, ktorý rieši dilemy troch žien rôznych generácií. Každá je iná, každá svojská, každá vychovaná v inom režime, každá za iných okolností, a pritom sú si podobné.
Pretože ich spája krvné puto.
A každá z nich má hlboko skryté tajomstvá a boliestky.
Chladná, citovo neprístupná stará matka Ilona. Vždy všetko zvládajúca a nereptajúca matka Etela. A dcéra Paulína, ktorá sa musí popasovať nielen s nevyjavenými dilemami svojej rodiny.
Dilemy obyčajných žien sú vydarený príbeh, v ktorom sledujeme, ako sa rodinné vzťahy vyvíjajú a zamotávajú. Tragicky, vtipne, eroticky, filozoficky. Napriek útlosti čitateľ nemá pocit, že by to bolo unáhlené či silené.
„Možná je to přízemní… ale člověk byl nějak stvořený a nic s tím neudělá. Nenamýšlejme si, že jsme vyšší bytosti. Museli jsme se vyvinout z těch nižších a genetická výbava nás nepustí… No a ženám se pro přežití více vyplatily geny věrnosti ke svému silnému partnerovi a ochránci, který se patřičně staral o ženu i potomstvo. Po zplození dětí nebyl důvod hledat si někoho dalšího – jen tak pro zábavu, vždyť se jednalo o přežití společných potomků! No a s muži je to přesně naopak – čím více genů bylo rozeseto, tím více jich přežilo.“
Najmladšia Paulína sa osamostatnila a žije v Bratislave. Z pohľadu svojej matky i starej matky bola už starou dievkou – je tridsiatnička, nemá partnera, nieto dieťa. Keď vďaka internetovej zoznamke spozná Olivera, s ktorým to vyzerá nádejne, ešte stále nezazvonil zvonec a rozprávky nebol koniec.
Matka Etela má pocit, že Oliver jej Paulínu kradne a odtrháva ju od rodiny. Keď ich prídu navštíviť, nedovolí im ani len spať v jednej miestnosti.
Následne sústredila energiu radšej už len na to, ako zaskočenému Oliverovi vysvetliť, že na rozťahovacom gauči v jej zachovanej detskej izbe mali zakázané spať osoby opačného pohlavia. Alebo radšej – že gauč bol pokazený, preležaný, nepohodlný, nedal sa rozložiť a najlepšie sa aj tak spalo na dvadsaťročnej presedenej pohovke v obývačke.
Etela sa cíti nedocenená. Je typ obete – všetko si za ostatných odmaká a napokon to aj tak urobí najlepšie. Nikto ju nedoceňuje. Jej matka Ilona k nej nikdy neprejavila väčšie city. Po tragickej smrti otca, pri ktorej Ilona nevyronila ani slzu, ju iba rýchlo vydala za Jána, ktorý pokorne a skromne prijíma život taký, aký k nemu prichádzal. Etele to však nestačí… Jediný raz v živote sa cítila živá. A to na strednej škole, keď sa šialene zamilovala do Viktora, ktorý ju však bez slova opustil a emigroval do Ameriky. Lenže aj ten sa naraz pri príležitosti stretávky zo strednej vracia na Slovensko a Etela sa ocitáva na okraji zrázu…
Stará matka Ilona, vždy prísna a odmeraná, v sebe nesie najväčšie tajomstvo, tajomstvo, ktoré by všetkých pochovalo.
„Naše tajomstvá nás robia osamelými väčšmi než čokoľvek iné.“
Smrť, choroba, svadba, nádej v lásku po päťdesiatich rokoch márneho dúfania, zúfalstvo, pokušenie, nevera.
A ony tri aj ich okolie sa s tým budú musieť popasovať.
Spletitý a duchaplný príbeh o hodnotách a zásadách, ktorý po dočítaní doznieva v mysli, donúti zamyslieť sa. A presne to aj bolo cieľom Zuzany Janovskej, ktorá sama žije 600 km od domova a uvažuje nad vplyvom rodiny a prostredia, v ktorom sme vyrástli, na osobné šťastie. Janovská už napísala knihu Zostaň so mnou v Írsku (článok o knihe nájdete tu), tiež príbeh zo života, o rodine, o rodine, ktorú si hľadáme, o svojom mieste na svete, o dilemách. Ale tieto Dilemy sú generačné. Nepustíte ich z rúk, kým nedočítate.
Celá debata | RSS tejto debaty