Kafé a knihu prosím

Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o typický sladký ženský román. Ale nie je to úplne tak. Baloghová sa snaží pridržiavať historických reálií, v tomto prípade bojov v Španielsku a Portugalsku počas napoleonských vojen. Celým dejom sa nesie vojnová atmosféra, nepriateľstva Francúzov a Angličanov, ktorí sú spojencami Španielov.

Práve to je problém pre hlavnú hrdinku Jeanne či Joanu. Nevie, kam patrí. Po matke je Angličanka, po otcovi Francúzka a ten sa veľmi snažil, aby z nej vychoval reprezentatívnu Francúzku. Mala pätnásť, keď spoznala Roberta. Ten má so svojím pôvodom obdobné problémy ako ona. Je totiž nemanželským synom a jeho nevlastná matka ho nemá rada, pretože ona svojmu mužovi nedokázala dať deti. Do Jeanne sa zamiloval ako sedemnásťročný, prv než si ho všimla ona. A vedel, že je tá pravá.

Netušila, že jej slová sa raz naplnia…

Ich stretávanie sa neujde pozornosti Jeanninmu otcovi, ktorý dcéru presvedčí, že Robert ju chce len zneužiť a každému rozpráva, ako ju úspešne zvedie. Jeanne svojmu otcovi uverí a zatvrdí sa. Už nikdy nebude nikoho milovať a každému mužovi popletie hlavu. A prvou obeťou je Robert. Bez štipky citu sa mu vysmeje a nadá mu do pankhartov.

A tak jedna nádejná láska skončí – aby sa o jedenásť rokov neskôr mohla znovu pokúsiť o šťastie.

Robert sa vzdal všetkého, čo mu otec mohol poľahky zohnať – vrátane kúpy dôstojníckej hodnosti, k čomu sa už schyľovalo. Zmizol a zaradil sa ako obyčajný radový vojak Robert Blake do deväťdesiateho piateho streleckého pluku. Svojou šikovnosťou a odvahou sa počas nasledujúcich rokov prepracoval až k hodnosti kapitána.

Zo Jeanne sa medzitým stáva markíza das Minas. Je vdova a je očarujúca. Muži jej ležia pri nohách, s radosťou jej podržia hoci aj vejár a ona si tú pozornosť vychutnáva. Je rozmaznaná, spupná, panovačná. Je z nej okúzľujúca harpya. Chýr hrdinského kapitána Blakea doľahol až k jej ušiam a ona si zmyslela, že ho nevyhnutne potrebuje pre svoj plán. Príde kvôli nemu do Lisabonu, kde sa zotavuje zo takmer smrteľného zranenia a stretáva sa s ním na plese. Nespozná ho. Robert zmužnel a tvár mu hyzdí jazva. Zato on ju spoznal a je v nemilom šoku.

Joana sa totiž stala svedkom, ako jej nevlastných súrodencov z matkinej strany povraždili Francúzi. Sestru Mariu znásilnil akýsi francúzsky dôstojník, potom ju posunul svojim vojakom a napokon dal rozkaz zabiť ju. Jeanne, odvtedy už presvedčená Angličanka Joana, prisahala, že toho muža nájde a zabije. A tomuto životnému cieľu podriadila všetko. Mužov, lži, klamstvá, intrigy, ktoré omotáva aj okolo zúfalého Roberta.

Joana, dá sa povedať, nie je typickou hrdinkou ženských romancí. Je krásna a žiadaná, to áno, ale je spurná, drzá a zlá. Občas cynická. Niekomu možno nemusí byť sympatická, ale mne sadla. Nepatrí k ufňukaným dámičkám, ktoré potrebujú pomoc v nešťastí a pľuzgier na nohe je svetovou katastrofou. Joana zvláda život markízy i sestry španielskeho partizána Duarteho. Spolupracuje s vikomtom Wellingtonom a vďaka francúzskemu pôvodu sa stáva jeho špiónkou, o čom Robert netuší. Vikomt Wellington ho poverí ťažkou úlohou – motať sa v blízkosti francúzskeho územia a dať sa zajať aj s nastrčenými plánmi obranných línií. Podarí sa mu to. A tam sa znovu objavuje Joana, okolo ktorej hrkúta francúzsky plukovník Leroux. Pomocou intríg a lží Roberta úspešne dostáva zo zajatia, kdežto on si myslí, že ho vyslobodili partizáni a ju si berie ako rukojemníčku. Spoločne utekajú nepriateľským územím. Ona v nádeji, že ich budú prenasledovať, aby mohla zabiť muža, ktorý jej nedá spávať…

Vzťah hlavných hrdinov je vykreslený nesmierne zaujímavo. Ona je spupná intrigánka, ktorú Robert silno priťahuje a uplatňuje naňho všetky svoje pôvaby. On sa drží bokom, myslí si o nej, že je koketná suka. Celkovo sa titulujú vtipnými slovami ako beštia, hovädo, kretén, diablica. Ich vzťah funguje na báze nepriateľky a vojaka väzniteľa. Hoci mu nakoniec prizná, že sú na rovnakej strane, Robert jej po všetkých tých lžiach neverí. Doráža naňho tak silno a tak neodolateľne ho priťahuje, že sa dohodnú, že spolu budú spávať. Bez citov. Skrátka len boj o rozkoš. Sexuálne scény sú intenzívne a drsné, presne kopírujú ich vzájomný vzťah.

Príbeh je veľmi pekný, pútavý a pestrý. Nachádza sa na hranici rozprávky pre ženy a uveriteľného príbehu. Vzťah hrdinov je vášnivý a hlboký, emócie tryskajú a vy ich bytostne cítite a – veríte im.

Neodpustím si však drobnú poznámku. Na začiatku majú hrdinovia pätnásť a sedemnásť rokov a Baloghová ich zobrazuje ako malé deti, ktorými sú iba z dnešného pohľadu. Joana sa napríklad sťažuje, že sa od nej vyžaduje, aby sa správala ako dieťa. To je priam do nebavolajúca hlúposť, nakoľko v roku 1799, kedy príbeh začína, pätnásťroční dávno žiadnymi deťmi neboli – vlastne nimi neboli ani ako úplne malinké. Na detstvo nemali nárok a puberta je výhradne moderný pojem. Pätnásťroční bývali často už ženatí a vydaté (napríklad známa Mária Antoinetta), v nižších kruhoch pokojne už šestnásťroční pracovali ako učitelia. A tvrdenie, že Robert sa v sedemnástich ešte nenaučil čeliť realite života, je už naozaj prúser… Podobne ma zarazilo, že Robert ju nechal ísť po schodoch ako druhú a sľúbil, že bude dávať pozor, aby nespadla. Dáma predsa vždy ide do schodov prvá, aby ju džentlmen mohol zachytiť. Ako druhá ide, keď schádzajú nadol. A že cesta dolu sa jej zdala ešte náročnejšia a musela sa ho chytiť, aby si oddýchla, bolo tiež trošku zvláštne… A takisto som sa pozastavila na tvrdení, že Joana nemá veľa skúseností v mužoch, ale vyzná sa v nich…

Nehľadiac na tieto drobnosti, ktoré ma spočiatku takmer odradili od čítania, to je kniha, ktorú by si zástankyne žánru rozhodne nemali dať ujsť.
Bude vám totiž nejaký čas rezonovať v hlave.