Vykradli by ste banku, keby ste na to mali optimálne podmienky? Napríklad, keď by všetci znehybneli a vy by ste mali voľné pole na čokoľvek, čo vám práve napadne…? Ako v tej rozprávke o Šípkovej Ruženke, kde všetci spia a princ môže vlastne všetko. Veď v rozprávke Arabela aj bol donútený spiacich príslušníkov kráľovského dvora okradnúť.
Alebo, čo by ste robili, keby sa čas zastavil a vy by ste boli jediný, kto by sa mohol hýbať? Stali by ste sa najaktívnejším človekom na svete, človekom, ktorému patrí svet. Ako by ste to využili?
Rišo v novej e-knihe Zastavený čas od Tomáša Najta sa dostal do presne takej situácie. Išiel iba s priateľkou na výlet do Kysúc a čas zrazu zastal. Netuší, na ako dlho, prečo, ani čo má robiť. Jeho priateľka Viktória prvýkrát na nič nefrfle, ale pre zmenu je absolútne nehybná. Tomáš má na výber. Buď spanikári, alebo zastavený čas nejako využije. Napríklad sa pomstí pár grázlom, napraví niekoľko krívd, vystrelí si z niektorých ľudí. Kniha sľubuje dobrodružnú cestu naprieč Slovenskom z Kysúc do hlavného mesta a naspäť, a nesľubuje naprázdno. Je to skutočne pútavé, živé čítanie s množstvom podnetných myšlienok, ktoré napovedajú, že autor má pozorovací talent.
Richard žije s večne šomrajúcou priateľkou v prenajatom byte úplne všedný život, no raz sa vyberie s priateľkou pozrieť si záhadne dokonalé kamenné gule v Megoňkách s priemerom 10 – 260 cm, ktoré sú prírodným úkazom a ako také od roku 2003 vyhlásené za prírodnú pamiatku. Ide o svetový unikát a Rišo ich skrátka chce Viktórii ukázať.
Zarastený kameňolom však nebol až tak celkom zarastený. Keď sa im podarilo doraziť, čakalo ich miesto, v ktorom Richard ihneď spoznával slávne veľké pieskové gule. Svet o nich vymyslel niekoľko legiend, vraj sú dielom mimozemšťanov, no Richard si vždy ako nadšenec pre podobné rarity našiel vlastnú teóriu o vzduchových bublinách a tú oduševnene propagoval ako jediný možný spôsob ich vzniku.
„Vidíš ich? Svetová rarita, taká malá veľká miestna záhada. Nikdy sa vedci nezhodli na tom, ako vlastne vznikli… ja si myslím…“ chcel pokračovať, no jediným vzdychom ho Viktória umlčala. Bolo to asi pred 30 minútami, keď sa dozvedela po niekoľký krát, ako mohli tieto milióny rokov staré kamenné gule vzniknúť.
Viky však veľký záujem nejaví, a tak sa k nim Rišo vyštverá sám.
A vtom sa to stane. Čas sa zastaví. Je druhého júna 2017, 9:53:06. A vyzerá to, že nastálo. A Richard je jediný, naozaj jediný, kto sa môže hýbať. Všetko a všetci ostatní stoja, presne tak, ako to bolo v danej sekunde a stotine, keď sa čas zastavil.
Pribehol k Viky a capol ju po zadku. Zaskočilo ho, že v tej chvíli vôbec nebol taký mäkký ako obyčajne. Jeho pôvodný plán bolo popohnať ju, keď sa tak ponáhľa, no zostal zneistený. Stál pár krokov pred ňou, neisto sa na ňu pozeral. Chcel sám seba presvedčiť, že to čo vidí, je len veľmi presné zastavenie vlasov vo vetre. Ale v akom vetre?
Vrátil sa k nej, pristúpil celkom blízko a chytil jej lakeť. Bol zvláštne tvrdý. Všimol si tiež, že zadok na miestach, kde ju capol, zostal zdeformovaný. Stlačený, akoby bol z masla.
Rišo teda zostal sám v zastavenom svete a otvoria sa pred ním nespočítateľné možnosti. Môže sa obohatiť. Môže vykradnúť banku a nikto mu na to nikdy nepríde. Môže… môže vlastne všetko. Úplne všetko.
„Čiže plán je takýto. Vyrazím do mesta. Čo sa mi pritrafí do cesty, to vyriešim a keď to bude banka, tak poriešim aj tú.“
Presne v takýchto chvíľach sa dokonale preverí charakter človeka. A aký je Rišo? Veľmi sympatický. Odhodlaný a správny. Viac písať nebudem, aby som neprezradila čosi z originálneho a pútavého deja, ktorý je svojím spôsobom magický. Zachováva v duši čitateľa stopu.
Mohlo by sa zdať, že to bude čítanie výhradne pre chlapov – veď to napísal muž a okrem toho v zastavenom čase sa inak správajú aj fyzikálne zákony, čo autor nijako neopomenul. Voda netečie, čo kde vo vzduchu položíte, to tam zostane visieť, je problém s kyslíkom, hygienou, holením sa.
„Do riti!“ zahromžil a šmaril žiletku smerom k výlevke umývadla. Pôvodný plán oholiť bradu sa zdal byť jednoduchý. To by ju však musel vidieť. Sám nebol k holeniu pevne rozhodnutý, veď driapať žiletku po tvári na sucho nie je vôbec príjemné. A ešte aj to prekliate zrkadlo nie a nie ukázať jeho ksicht.
Nehovoriac ani o každodenných záležitostiach v najmenších miestnostiach bytu, ktorú sú tu mimoriadne úsmevné.
Postavil sa k mise, chytil to, čo majú len chlapi a zakrátko zvreskol.
„Čo je?“ len čo začal močiť, tekutina zostávala tesne pred vývodom a tak vytvárala formáciu nepravidelnej gule. Jej tvar ovplyvňovali kývajúce pohyby držiacej ruky.
Rišova cesta naprieč Slovenskom zo severu na juh a naspäť je dobrodružná, vtipná, a hoci je to svojím spôsobom scifi, ako scifi to na mňa nepôsobilo. Oddychový román a obyčajnom chlapcovi, ktorý sa dostal do situácie, na akú neexistuje návod na použitie. A celý čas nezabúda na svoju Viky, ktorá opustená a nehybná čaká pri kamenných guliach…
Premýšľal, aké by bolo ocitnúť sa v tomto svete s Viky. V podstate by už nepotreboval hľadať odpovede, a ani spôsob, ako spustiť čas. Boli by len oni. A zamrznutý svet všade naokolo. Nekaziace sa potraviny. Mravce, ktoré nehryzú, keď ležíš v mravenisku, muchy. Muchy, ktoré neuhnú z cesty a ľudia, ktorí ani netušia, že sa okolo nich pohybuješ. Mohli by mať ktorýkoľvek dom…
Celá debata | RSS tejto debaty