Agatha Christie je asi najslávnejšou autorkou detektívnych príbehov na svete. Jej knihy sa prekladajú do všetkých možných jazykov sveta, vychádzajú v nekonečných edíciách aj v luxusných baleniach. Konečne sme sa takých dočkali aj na Slovensku – v týchto dňoch vyšla už druhá zbierka troch skvostných prípadov Hercula Poirota: Smrť v oblakoch, Vraždy podľa abecedy a Vražda pani McGintyovej. Veľká kniha, ktorá má na výšku 23 cm, lupa na obálke obsahuje lentikulu, ktorá pobaví sama o sebe, je niečo, čo každý fanúšik Agathy Christie musí mať. Takýto úspech je snom každého spisovateľa, a pritom pani Christie sa o tom určite ani nesnívalo. Začiatky mala ťažké. Vydavateľstvá ju najprv odmietali, a keď prišiel prvý úspech, zaviazali si ju super nevýhodnou exkluzívnou zmluvou, z ktorej sa nasledujúce roky pokúšala vyzliecť. Hercule Poirot ju navyše dráždil svojou dokonalosťou a vekom. Bol starý, už keď ho stvorila. Ale že sa v plnom zdraví dožije 98 rokov svojej papierovej existencie, pričom v okamihu svojho zrodu mohol mať už nejakých šesťdesiat, čiže dnes má stopäťdesiatosem rokov a ani náhodou sa nechystá zomrieť, to tušiť nemohla.
3 x Hercule Poirot 2 je už druhý diel súboru troch románov, ktoré sú v knižnej verzii vari ešte lepšie než fantastické filmy s Davidom Suchetom – a to je už čo povedať. Prvý diel vyšiel minulý rok a obe knihy spolu krásne ladia.
Smrť v oblakoch je podľa mňa jednou z najlepších detektívok Agathy Christie.
V lietadle, ktoré letí z Paríža do Croydonu, sa stretne dvadsaťjeden náhodných cestujúcich, ale iba dvadsať z nich sa šťastlivo dostane do cieľa. Jedna staršia žena umiera kurióznym spôsobom: sprvu sa zdá, že zareagovala na osie bodnutie, ktorá v lietadle poletovala, kým ju úspešne nezabili, no potom sa ukáže, že smrť bola omnoho sofistikovanejšia. Zavraždili ju na spôsob domorodcov – otráveným šípom namočeným do hadieho jedu. Podozrenie padá rovno na Hercula Poirota, za ktorého sedadlom objavia dlho hľadanú fúkačku. Našťastie je dosť známy a vplyvný na to, aby to ako dôkaz stačilo. A tak sa pred očami čitateľa rozvíjajú úchvatné príbehy jednotlivých cestujúcich, ktoré idú skutočne do hĺbky. Žiadna z postáv nie je odsunutá, každá má svoj osud, problémy a túžby. A Hercule Poirot medzi nimi kráča ako, pompézne povedané, Spasiteľ, pretože presne vie, čo povedať a urobiť. Mnohých postrčí tým správnym smerom.
Takže: kto z tých devätnástich ľudí (Poirota pochopiteľne vynechávam) mal záujem na vražde jednej z najznámejších parížskych úžerníčok, ženy kedysi vychýrenej svojou krásou, ktorá doplatila na nešťastné ovčie kiahne?
Títo mizerní detektivkári… vždy robia z policajtov hlupákov… a o ich postupoch pri vyšetrovaní nemajú ani potuchy. … Banda tupých škrabákov! Toto je presne taká hlúpa vražda, akú si dokáže vymyslieť len autor kadejakého braku.
Vraždy podľa abecedy je ďalším z dômyselných príbehov, v ktorom kreatívny vrah priamo vyzýva Poirota, aby ho zastavil – ak to dokáže. V listoch mu oznamuje, v ktorom meste a o koľkej spácha vraždu. Prvý v rade je Andover, druhý Bexhill on-Sea, nasleduje Churchstone a Doncaster… V každom meste zomiera osoba s rovnakou abecednou iniciálou, no rôznym spôsobom. Pri ich telách sa nachádzajú cestovné poriadky ABC. Hercule Poirot musí poriadne namáhať svoje sivé mozgové bunky, aby našiel niečo, čo okrem písmena dané obete spája, a čo je motívom zdanlivo šialeného vraha. A ten je viac než jasný – keď knihu dočítate.
Pán Hercule Poirot,
akiste sa nazdávate, že máte na to, aby ste vyriešili aj prípady, čo sú príliš náročné pre našich tupých britských policajtov. Ukážte pán Génius Poirot, aká ste hlavička. Na tomto oriešku si možno vylámete zuby. Čakajte na Andover 21. v tomto mesiaci.
Váš atď.
A B C
Smrť pani McGintyovej, vražda obyčajnej upratovačky, v sebe zdanlivo nenesie žiadnu záhadu. Je to jednoduché a jasné, vinník, podnájomník pán Bentley, je dokonca odhalený a odsúdený na smrť. Mal na sebe jej vlasy aj krv. Ibaže inšpektor Spence má akési pochybnosti. A keďže má dobré vzťahy s Herculom Poirotom, poprosí ho o pomoc. Ten neváha, a dokonca sám seba obetuje, keď súhlasí s ubytovaním v priestoroch, ktoré rozhodne nevyhovujú jeho vysokým nárokom na čistotu, pokoj, eleganciu, modernosť. Trpí však rád, pretože prípad ho nesmierne chytí. A veľmi skoro, takmer na začiatku, zistí, že Spence sa nemýlil, Bentley nie je vrahom. Poirota k tomu naviedla obyčajná fľaštička atramentu, ktorú si pani McGintyová tesne pred smrťou kúpila. A potom sa zrazu dostanú k štyrom ženám so strašným osudom, o ktorých sa netuší, kde sú a ako žijú… Znovu príbeh, v ktorom všetko na začiatku vyzerá úplne inak, než to končí.
Hlavný policajný inšpektor Spence smutne pokrútil hlavou.
„Rád všetko komplikujete, však, pán Poirot?“
Celá debata | RSS tejto debaty