Halloween je sviatok, ktorý u nás nemá tradíciu, ale začína sa udomácňovať aj v našich končinách. Strašidlá, príšery, sladkosti, zábava pre deti. Ale čo ak sa zábava zvrtne a ktosi zavraždí dieťa?
Presne to je prípad najnovšej knihy od Agathy Christie. Škoda, že Halloweensky večierok nevyšiel na jeseň, bolo by to príjemné atmosférické napasovanie, i keď ako dovolenkové čítanie je to takisto osviežujúce – pretože ide o pohodičku, napokon ako vždy u Christie. Kopa postáv, každý má nejaký dôvod či motív, každý má svoje tajomstvo a celý prípad napokon spočíva niekde úplne inde, než to spočiatku vyzeralo.
Agatha Christie tu dala Herculovi Poirotovi k dispozícii pomocníčku – madam Ariadne Oliverovú, autorku detektívok. Je všetečná, má britký britský humor. Vo filmoch ju geniálne stvárnila Zoë Wanamaker. Je priateľkou Judith Reynoldsovej a obe sa sú hostkami pani Drakeovej, u ktorej sa večierok pre deti koná. Prichystali im zábavu, aká počas Halloweenu nesmie chýbať – dievčatá v zrkadle uvidia svojich budúcich manželov, hodnotia sa metly, horiaci drak a ústami sa lovia jablká z nádoby s vodou.
A práve vedro plné vody a jabĺk sa stalo osudným 12-13 ročnému dievčaťu Joyce Reynoldsovej, ktorú v ňom ktosi utopil. Joyce bolo otravné dievča, ktoré na seba rado pútalo pozornosť akýmkoľvek spôsobom. Tesne pred svojou smrťou dokonca vyhlásilo, že videlo vraždu.
„Videla som vraždu,“ nedala sa dievčina. „Videla, videla, videla!“
Sedemnásťročný chlapec na rebríku so záujmom sklopil zrak. „Akú vraždu?“ opýtal sa.
„Neverím ti,“ vyhlásila Beatrice.
„Isteže nie,“ pridala sa Cathina matka. „Len si vymýšľa.“
„Nevymýšľam si. Videla som ju.“
„Prečo si nešla na políciu?“ vyzvedala Cathie.
„Lebo som vtedy ešte nevedela, že je to vražda. Až oveľa neskôr mi začalo dochádzať, že došlo k vražde. Pred niekoľkými mesiacmi predo mnou niekto niečo povedal, a ja som si zrazu uvedomila, že som bola svedkom vraždy.“
A skutočný vrah bol evidentne medzi hosťami. Po Joyciných slovách mu začalo biť na poplach. Pretože múdry Hercule Poirot sa nesústredí na smrť dieťaťa, ale na nevyriešené vraždy, ktoré sa stali v čase, kedy ich Joyce potenciálne mohla vidieť. Narazí na niekoľko mien…
Netrvá dlho a zomiera ďalšie dieťa…
A rozvíja sa sekundárna niť príbehu, vášnivá, zúfalá, ktorá stojí v pozadí všetkého. Má v tom prsty dokonca aj au-pairka z Československa, dedička veľkého imania po náhle zosnulej starej pani, o ktorú sa starala.
„Čo si zapisujete?“
„Určité veci, ktoré sa odohrali v minulosti.“
„Mám pocit, že minulosť vás dosť znepokojuje.“
„Minulosť je matkou súčasnosti,“ predniesol detektív (Hercule Poirot).
Takže: zobrať knihu k vode / do hôr, alebo počkať na jeseň, vydlabať tekvicu, zapáliť sviečky a vychutnať si ďalšiu majstrovskú christieovku 🙂
Celá debata | RSS tejto debaty