Kafé a knihu prosím

Hoci Vianoce sú vari z roka na rok častejšie, vždy sa na ne teším. Baví ma tá atmosféra, ktorú si nedám skaliť ani vianočnou komerciou, čo začína už v septembri. Hoci v našej rodine dávno neveríme na Ježiška, ešte vždy sa naňho hráme. Šepkáme, aby nás nezačul, darčeky odnášame pod stromček tajne. Všetci sme spolu, máme vyupratované, navarené a tešíme sa z radosti toho druhého.

No a keďže Vianoce sú u každého iné, oslovila som siedmich spisovateľov, aby som zistila, aké je to u nich. Spýtala som sa, ako u nich prebiehajú vianočné sviatky, ktoré Vianoce sú pre nich pamätné, čo ich poteší najviac, či nás s niečím inšpirujú a dajú nám nejaké knižné tipy. A dokonca aj recepty 🙂

Rudol Hrčka, Jana Pronská, Sabine Ebert, Ľubica Mišíková, Katarína Gillerová, Helena Murčeková a Lucia Sasková.

Príjemné čítanie!

Rudolf Hrčka

Rudolf Hrčka debutoval tento rok so svojou novinkou Všetko je raz prvý raz (aj v Bratislave). Je to humorná knižka plná spomienok na „prvorazy“ určená všetkým vekovým kategóriám. Starším aj mladším bez rozdielu. A určite nie iba pre Prešporákov, pretože dej, hoci situovaný predovšetkým do oblasti Kramárov, sa neodohráva iba tam. Navštívime i Tatry a pôjdeme aj za hranice. Ak máte radi napríklad B. Filana, toto vás nadchne. Mne Filan nesedí, pri tejto som sa však zasmiala ako sa to ešte žiadnej knihe nepodarilo…

MUDr. Rudolf Hrčka, CSc. je lekár gastroenterológ, svojmu povolaniu sa venuje celý život. A nemuselo to tak byť, keby nemal odpor k matematike. A za ten odpor mohla pani profesorka, ktorá si naňho zasadla. Pretože on ju pristihol v chúlostivej situácii. Aj o tomto sa v jeho knižke dočítate, a má krásnu dohru po rokoch.

1. Ako u Vás prebiehajú vianočné sviatky?

Ostatných 5 rokov sme si zaužívali chodiť na Štedrý deň do Krematória. Za rodičmi i svokrovcami s manželkou a synom. Zapáliť sviečku, zaniesť kytičku. Zaspomínať si na Vianoce keď ešte boli s nami.  Asi okolo 17 sa vraciame tak trochu okľukou cez mesto. Vystúpime pod Bratislavským hradom a kocháme sa prekrásnym večerným pohľadom na Dunaj a svetielkujúce mesto z terasy parlamentu. Nikto iba my. Iba tak náhodou sme si všimli, že medzi 17 a 18 hod. Bratislava zomrie. Iba  v tento jediný deň v roku. Mesto, ktoré je vždy plné áut, ruchu, ľudí, zrazu stíchne. Sem tam taxi, sem tam osamelý náhliaci sa chodec a my traja v aute. Posúvame sa pomaly ulicami. Domov k nachystanému prestretému stolu. Čo je to za sila, ktorá dokáže takto vyľudniť mesto? Zdá sa, že sila Vianoc napriek tej šialenej odstredivosti dnešnej doby stále existuje. Dokáže aspoň na chvíľu tomuto kolotoču vyraziť poistky a dá nadýchnuť sa človeku tak… normálne. Z plných pľúc.

Aby sme si tento zážitok mohli dovoliť rok čo rok, tak už deň pred Vianocami a od rána na Štedrý deň makáme s manželkou v kuchyni. O 14tej sú kapríci vypražení a o 15tej je slávnostne prestreté. Iba si sadnúť. Ale až o 18. Je to taký rituálny deň, kedy veľmi intenzívne cítime, že sme stále spolu. Je to taký náš spoločný darček bez papiera a mašličky.

2. Utkveli Vám niektoré Vianoce silno v pamäti?

Najkrajšie Vianoce sme prežívali s manželkou, keď začal byť náš malý syn už snorivý, no ešte bezvýhradne veril svojim rodičom. Mohol mať asi tri roky a bol strašne zvedavý ako to robí ten Ježiško s tými darčekmi. Nahovoril som mu, že sa schováme na babkin balkón a budeme ho špehovať ako sa k nám dostane. Stromček sme samozrejme pripravili spoločne, a keď bolo po večeri videl, že pod stromčekom ešte stále nič nie je. Vybehli sme teda o poschodie vyššie na babkin balkón. Tam som mu prikázal, aby sa intenzívne díval na východ, lebo odtiaľ priletí Ježiško. Išiel si chudák oči vyočiť, no nič v tej tme  nevidel. Ja som iba čakal na signál, že darčeky sú pod stromčekom. Konečne babka zaťukala zmetákom na strop. Tomáš zaregistroval, že sa niečo deje. Ja som ho schmatol za ruku a reku utekajme dolu, lebo asi nás  Ježiško videl, prekabátil a priletel zo západu. Ešte som mu po schodoch  tvrdil, že som videl taký malý záblesk a počul som buchot. Stačilo. Uveril. Utekali sme dolu, on úplne vo vytržení a tá radosť, ktorú mal, keď vbehol do obývačky a zbadal obrovskú kopu darčekov pod stromčekom, sa nedá opísať. Behal od jedného darčeku k druhému a raz sa obracal na maminku, raz na dedka, raz na babku. „Vidíš? Vidíš? Ježiško doniesol!“. My sme sa všetci smiali a prežívali sme spoločne neopakovateľnú radosť, ktorú nám náš malý „Ježiško“ nečakane pripravil. O rok nato ho už vyškolil o rok starší bratranec. Chápal to tak, že on už nie je malý a na lietajúcich Ježiškov už neverí. Škoda. Bolo to krásne.

3. Inšpirujte nás niečím svojím obľúbeným – recept na koláč, vianočné jedlo, nápoj, recept na domácu pohodu, návod na dekoráciu, čokoľvek, čo vám napadne, s čím by ste sa radi podelili.

Jedlom by sme asi sotva inšpirovali. Vyprážaný kapor, majonézový šalát a kysnuté makovníky a orechovníky. Teda nič extra alebo inšpirujúce, hoci v špičkovej kvalite vďaka mojej manželke.

4. Prezraďte nám svoje knižné tipy alebo aspoň filmy, ak nemáte čas čítať… 🙂

Cez Vianoce zvyknú dávať v TV klasické, osvedčené, pohodové tituly. Nenechám si ujsť Kolju, Básnikov a ak by dávali aj Vtedy na západe, tak by som si to pozrel možno už po pätnástykrát.

Recenziu knižky nájdete napríklad tu.

Jana Pronská

Jana Pronská je ešte nekorunovanou kráľovnou slovenskej ľúbostnej historickej romance. Tvorí od roku 2008 a na konte má už vyše 100 000 predaných kníh. V týchto dňoch vydala svoju pätnástu s názvom Kumánska princezná, ktorej šla za krstnú mamu Oľga Feldeková. Krstilo sa symbolicky pätnástimi perličkami ( = pätnásť kníh) v bratislavskom Martinuse. Zaspievať prišiel Peťo Cmorík. Spisovateľka pochádza z Nálepkova pri Spišskej Novej Vsi a svoj kraj miluje rovnako ako históriu, romantiku a staré hrady. To všetko sa snúbi v jej knižkách, do ktorých vkladá čriepky zo slovenskej histórie okorenenej ľúbostným príbehom.

1. Ako u vás prebiehajú vianočné sviatky?

Je to klasika, na ktorej si zakladám a na ktorú sa celý rok teším, pretože je konečne celá rodina pokope. Hovoríme spolu, zdobíme stromček, pečieme vianočné pečivo, chystáme štedrovečerný stôl, pozeráme rozprávky a veselíme sa. Skrátka je to o atmosfére Vianoc, o vzájomnej blízkosti, o žiarivom stromčeku a vôni vanilky, o tom, že hoci deti odrástli, stále majú v očiach tie krásne radostné iskričky. 

2. Utkveli vám niektoré Vianoce silno v pamäti? Prečo?

Áno. Hoci sú všetky svojim spôsobom výnimočné, vždy zostanú v pamäti práve tie, keď sme k štedrovečernému stolu zasadli o jedného viac, a tiež tie, keď sme sa dva dni pred Vianocami rozhodli sťahovať do nášho nového domu a Vianoce strávili po prvý raz vo svojom. 🙂 Na tie sa naozaj nedá zabudnúť.  🙂

3. Aký darček od Ježiška vás potešil najviac?

Z darčekov od Ježiška som už vyrástla. Najviac ma poteší široký úsmev mojich detí, ich radosť a spokojnosť v rodine. Vážim si tie chvíle a aj to, že som ich naučila, aby mysleli aj na druhých. Vďačne prijmem akýkoľvek darček, lebo viem, že mi ho chystali, či kupovali s láskou, a to poteší najviac. A čo by som to bola za knihomoľa, keby sa pod stromčekom neobjavila kniha? 🙂

4. Inšpirujte nás niečím svojím obľúbeným – recept na koláč, vianočné jedlo, nápoj, recept na domácu pohodu, návod na dekoráciu, čokoľvek, čo vám napadne, s čím by ste sa radi podelili.

Naše Vianoce sú naozaj o klasike – kapustnica, oblátky, šalát a rezne, pravidelne chystám niekoľko druhov zákuskov a pečiva, sledujeme rozprávky a filmy, živý stromček – ktorého výzdobu tu a tam farebne prestriedam. Dopoludnia zájdeme k rodičom zavinšovať a oni zas k nám, počas sviatkov sa snažíme postretávať s rodinou.  Milujem biele Vianoce, no tie sú z roka na rok výnimočnejšie, preto aspoň stromček a výzdobu v poslednom čase ladím do biela 🙂

5. Prezraďte nám svoje knižné tipy alebo aspoň filmy, ak nemáte čas čítať… 🙂

Čítať budem určite veľmi striedmo, no teším sa na knihy, ktoré mám už pripravené po ruke:  Rande na slepo, Dorianova kliatba, Nesmieš ma milovať, Vlk a dýka a chystám sa na knihu Krvavé jahody, ktorá tiež zaujala. Určite si však už tradične cez sviatky doprajeme okrem rozprávok aj zopár filmových akčných trhákov. 🙂

Ďašie tituly Jany Pronskej:

Zlatníkova chovanica, Bosorkina dcéra, Láska a česť, Hriech prvej noci, Zradená ľúbosť, Prekliata láska, Kliatba, Krvavý erb, Rytierova česť, Verenica, Čierna vdova, Rebelka, Janičiarova žena, Srdcom a mečom, Kumánska princezná (2017).

Úryvok z Kumánskej princeznej a viac o autorke na webe jej vydavateľstva Slovenský spisovateľ.

Sabine Ebert

Sabine Ebert je jediná zahraničná autorka, ktorú som oslovila. Je Nemka, žije v Freibergu, je novinárkou na voľnej nohe a píše úžasné historické romány. Povedala by som, že tie najlepšie z najlepších dnešných súčasných od žijúcich autorov. Prerazila sériou o Pôrodnej babe, no mne sa dostal do rúk jej epochálny román o posledných protinapoleonských bitkách. Zhostila sa témy, na ktorú si dovtedy žiadny autor netrúfol. A zhostila sa jej bravúrne. Mala som zimomriavky, slzy v očiach, čo tiež u mňa nie je bežný jav, a cítila som nesmierne dojatie. Knihy 1813: Válečný požár a 1815: Krvavý mír nie sú preložené do slovenčiny, ale čeština by ozaj nemala nikomu robiť problém. Sú to knihy o láske, o vojne a útrapách, ktoré prináša všetkým, nielen tým na bojovom poli. Knihy, ktoré vo svojej podstate zbeletrizovali dejepis, zahŕňajú väčšinu skutočne existujúcich postáv, aj niekoľko málo fiktívnych, no nemenej úžasných. A najstrašnejšie je, že i niektoré tie neuveriteľné scény sa skutočne stali..

1. Ako u vás prebiehajú vianočné sviatky?

 Ticho. Pokoj. Tradície. Čas pre seba aj rodinu.

2. Utkveli vám niektoré Vianoce silno v pamäti? Prečo? 

Najmä tie, keď ešte deti boli malé – ich rozžiarené oči upreté na vianočný stromček s množstvom zapálených sviečok boli darčekom nad darčeky.

3. Aký darček od Ježiška vás potešil najviac? 

Najväčšiu radosť mi spravila obyčajná fotka – deti sa dali odfotiť na zasnežených vianočných trhoch. 🙂

4. Inšpirujte nás niečím svojím obľúbeným – recept na koláč, vianočné jedlo, nápoj, recept na domácu pohodu, návod na dekoráciu, čokoľvek, čo vám napadne, s čím by ste sa radi podelili. 

Ešte som sa nezačala chystať na Vianoce, ale hovieme si v tradíciách. Milujem hotové klenby z sviečok, tradičné drevené figúrky, či už anjelov alebo hoci aj baníkov… 🙂

5. Prezraďte nám svoje knižné tipy alebo aspoň filmy, ak nemáte čas čítať… 🙂

Jednoznačne Pieseň ľadu a ohňa (Hra o tróny) od G. R. R. Martina 🙂

Ďalšie tituly Sabine Ebert:

Tajemství porodní báby (2011, 2016), Osudy porodní báby (2011, 2016), Rozhodnutí porodní báby (2012, 2017),  Kletba porodní báby (2012, 2017), Sen porodní báby (2013), Krev a stříbro (2014), 1813: Válečný požár (2015), 1815: Krvavý mír (2016).

Recenziu na knihy 1813 – 1815 nájdete napríklad tu.

Ľubica Mišíková

Takmer všetci vieme, že séria Twilight od Stephenie Meyer vznikla na základe toho, čo sa autorke prisnilo. Ale asi málokto vie, že aj u nás žije spisovateľka, ktorá vymyslela príbeh na základe sna. Takto vznikla jej prvotina Milosť pre Gregora Mocha. Ale až keď Gregora Mocha uvidela sedieť na schodíkoch katovho domu v Trenčíne, pochopila, že náhoda to nebude, a začala konať. Dnes má na konte tri knižky a pomaly pracuje na štvrtej – o Vikingoch. Mišíková miluje históriu a nachádza také zaujímavosti, až ju mrzí, že sa o nich neučíme. Vieme viac o gréckej mytológii ako o tej našej, lepšie poznáme deijiny Anglicka, než naše… A tomuto podriadila svoju tvorbu.

1. Ako u vás prebiehajú vianočné sviatky?

Klasika. Najprv zhon, aby sa všetko stihlo upratať, navariť, napiecť, vyzdobiť. Nasleduje slávnostný sľub, že na budúci rok to urobíme inak a bez zhonu. Samozrejme, že vždy na „budúci“ rok je to presne takisto. 23ho večer robíme stromček a štedrovečerný zemiakový šalát. 24ho dodržiavame pôst a takí vypostení prejdeme za dopoludnie všetky cintoríny, aby sme posvietili svojim blízkym. Poobede varíme kapustnicu a smažíme ryby. Potom zasadneme k stolu. Pomodlíme sa, dodržíme všetky známe vianočné zvyky, navečeriame a vtrhneme sa pod stromček, kde má každý niečo – aj naše dve mačky a pes.

2. Utkveli vám niektoré Vianoce silno v pamäti? Prečo?

Áno. Vianoce, ktoré sme strávili v martinskej nemocnici, kde bol hospitalizovaný manžel. Bol to pekne mrazivý a zafujavený december, takže meškali všetky vlaky a hádam do pol desiatej večer sme na stanici čakali na nejaký, ktorý pôjde. Domov sme prišli okolo polnoci, a bolo po Vianociach. Pár dní po Novom roku manžel zomrel, tak opatrujem svoje posledné spomienky s ním pri nemocničnom stromčeku…

Mám však aj veselšie nezabudnuteľné Vianoce. Jedny sviatky bol manžel na PN, a keď som šla do práce, dostal príkaz: „Daj prať záclony a do práčky nasyp kypriaci prášok. Kolegyne vraveli, že záclony sú potom belšie.“ Keď som prišla domov, bolo vypraté a celý dom voňal po perníkoch. Vysvitlo, že pre chlapa je kypriaci prášok ako kypriaci prášok a tri práčky záclon vypral s kypriacim práškom na perníky. Záclony boli čisté a Vianoce voňavé. Ešte dlho po nich bolo v dome cítiť arómu perníkového korenia.

3. Aký darček od Ježiška vás potešil najviac?

Darček na ktorý nezabudnem. Mala som 6 – 7 rokov a dostala som krásny drevený nábytok pre bábiky. Bielomodrú kuchyňu a izbičku. Taký starodávny, vyrezávaný. Musela som ho veľmi chcieť, lebo ma otec fotil, keď som ho vyberala z krabičky. Fotka stará 50 rokov, trochu zažltnutá, ale ten blažený výraz na mojej tváričke sa z nej nestratil. No, mala som nábytoček vari až do nástupu puberty. A dodnes vo mne drieme túžba po takej kuchyni.

4. Inšpirujte nás niečím svojím obľúbeným – recept na koláč, vianočné jedlo, nápoj, recept na domácu pohodu, návod na dekoráciu, čokoľvek, čo vám napadne, s čím by ste sa radi podelili.

Nejaký špeciálny vianočný recept nemám, len že pečiem orechovo-čokoládovú tortu a tú potom ponatieram krémom, aby vyzerala ako zrezaný starý peň, prizdobím kokosom, akože snehom, navrch položím marcipán, namaľujem čokoládou letokruhy a priložím vetvičky pre efekt. A možno ešte niečo… do kapustnice si zvykneme na tanier pridať domáce rezance. Kapustnica chutí celkom inak ako len s mäskom a hubami.

5. Prezraďte nám svoje knižné tipy alebo aspoň filmy, ak nemáte čas čítať… 🙂

Tieto sviatky sú u nás hlavne o tom, že chodíme po návštevách a prijímame návštevy, na ktoré cez rok niet toľko času. Ale ešte ani jedny Vianoce neboli bez toho, aby sme neslzili od smiechu pri Kokosoch na snehu. Skvelý film, ktorý už vieme naspamäť, ale vždy sa naň tešíme. A potom taký pokojnejší, Sibírsky barbier. To sú naše srdcovky. Okrem nich všetky staré slovenské čierno-biele a americké romantické, koľko ich len stihneme.

A pokiaľ ide o knižky, tak knižky môjho života boli od Betty McDonaldovej – Vajce a ja a Čo mi život vzal a dal. Knižky sú mi také blízke, lebo vyjadrujú aj moju životnú filozofiu. Cez problémy treba preplávať s nadhľadom, a keď pominú, zasmiať sa nad nimi. A samozrejme nesmiem zabudnúť na Pána prsteňov. Ja som čítala hádam prvé české vydanie pred tridsiatimi rokmi.

Cez Vianoce nás to však najviac ťahá k stromčeku, k horiacemu kozubu a stolíku s koláčikmi. 

Ďalšie tituly Ľubky Mišíkovej:

Milosť pre Gregora Mocha (2012), Vyvolená (2013), Mrazená škorica (2015).

Recenziu Vyvolenej nájdete napríklad tu.

Katarína Gillerová

Katka Gillerová je rodáčka zo Žiaru nad Hronom a patrí k prvým slovenským spisovateľkám, ktoré na našich pultoch prerazili. Píše totiž od roku 2004, teda začala ešte pred boomom slovenských autorov. Pracuje ako účtovníčka, no k písaniu ju ťahalo veľmi dávno. Má v hlave toľko nápadov, že keby mohla, vychrlila by štyri knihy na jeden šup. A má len jedno zbožné prianie – aby deň mal aspoň 48 hodín, nech stíha všetko, čo by chcela… Jej romány sa zaraďujú do kategórie spoločenské. Sú prevažne určené ženám, ale nejde o červenú knižnicu. Typickým znakom jej tvorby je retrospektíva. Gillerová sa rada vracia v deji späť a osvetľuje čitateľovi veci minulé. A vždy sa tam nachádza dobre schované tajomstvo….

1. Ako u vás prebiehajú vianočné sviatky? 

Štedrý večer trávime v trojici so synom, v posledných rokoch aj s maminou. Pri príprave jedla pozerám v televízii rozprávky, tie si nenechám nikdy ujsť. Po večeri a večernej rozprávke sa ideme trochu prejsť, už roky sa nám nesplnilo prianie o bielych Vianociach v Bratislave. Na druhý sviatok vianočný sa schádzame celá rodina a rozdávame si darčeky. Izba je plná ozdobného papiera, radosti a prezerania tajomného obsahu balíčkov. Pred štyrmi rokmi pribudol medzi nás dospelých aj malý Alex, syn mojej netere, a tak Vianoce opäť skrásneli prítomnosťou dieťaťa a jeho úprimného nadšenia.

2. Utkveli vám niektoré Vianoce silno v pamäti? Prečo? 

Jednoznačne Vianoce môjho detstva v Žiari nad Hronom. Ozdobený stromček sme s bratom videli až večer, keď sme sa vrátili domov od starých rodičov, kde sme boli cez deň. V mäkkom snehu, v tichu večerného mesta sme cestou k domu so vzrastajúcim vzrušením pozorovali vysvietené stromčeky za oknami iných bytov a bolo nám jasné, že tam už Ježiško chodil. Vždy sme zrýchlili naše kroky, netrpezliví a zvedaví, či už bol aj u nás. Doma sme už z chodby cez sklo obývačkových dverí videli, ako stromček farebne žiari v tmavej izbe, a nedočkavo sme k nemu utekali. Aj keď som vyrástla, odmietala som stromček zdobiť, aby som mala večer prekvapenie. S bratom sme mali dvoje Vianoce, u starých rodičov a doma. Nikdy na ne nezabudnem. A vždy bolo plno snehu, každý rok!

3. Aký darček od Ježiška vás potešil najviac? 

Knižky, to je pre mňa doteraz najkrajší dar. Aj v detstve. Samozrejme, aj nové hračky. Pamätám si kuchynku s domácimi spotrebičmi, vlasaté bábiky, červený kočík, lyže. Oblečenie som ocenila až v tínedžerskom veku, dovtedy „textil“ nebol zaujímavý. 🙂 Páčil sa mi aj bratov drevený vláčik a čierny plyšový pes. Môj syn, keď mal tri roky, rozbaľoval množstvo darčekov od Ježiška, ale radostne zvýskol a vyskočil iba pri jednom: Keď z balíčka víťazoslávne vytiahol Kindervajce! To pre neho znamenalo viac, ako velikánske nákladné auto – oranžová Tatra… 🙂

zdroj: archív Gillerovej

4. Inšpirujte nás niečím svojím obľúbeným – recept na koláč, vianočné jedlo, nápoj, recept na domácu pohodu, návod na dekoráciu, čokoľvek, čo vám napadne, s čím by ste sa radi podelili. 

Každý rok pečiem orechové košíčky naplnené krémom, poliate čokoládou, a tie rozdávam aj kamarátkam. Minulý rok som mala silnú chrípku, tak som pečenie musela vynechať a objednať si z domácej cukrárne. Robím aj kokosové kocky – kakaové cesto máčané v čokoláde a v kokosovej múčke. Perníčky a vanilkové rožky pečie kamarátka, navzájom si potom koláče vymieňame.

5. Prezraďte nám svoje knižné tipy alebo aspoň filmy, ak nemáte čas čítať… 🙂

Mávam rozčítaných aj niekoľko kníh naraz. Mám rada Ed McBainove a Gardnerove detektívne príbehy, severské krimi – napr. Jөrn Lier Horst – Zaslepenosť, od Patricie Cornwellovej – Faktor Scarpettová a iné jej detektívky, aj romantické napr. od Barbary Bickmorovej –  Jediná nádej alebo Colleen McCulloughovej – Štyri sestry.

Zbožňujem historické romány a knižky o starej Bratislave s obrázkami, ako vyzerali ulice kedysi a dnes, v takých si dokážem listovať nekonečne dlho. Túžim sa prejsť ulicami bez áut, popri vozoch s konským záprahom, nazrieť do obchodíkov s dreveným obložením zvonku, do dvorov, ktoré už neexistujú, prehodiť zopár slov s ľuďmi, postávajúcich v uličkách, ktoré by už dnes nenašli, nasávať atmosféru tej doby… Neviem, zdá sa mi, akoby vtedy čas plynul pomalšie, ľudia sa tak neponáhľali… ako ja, napríklad… a veľmi často.

A keby mal deň 48 hodín, aby som mala viacej času na čítanie!!

Ďalšie knižky Gillerovej:

Cudzie spálne (2012), Ak mi uveríš (2013), Konečne sa rozhodni (2014), Zvláštny príbeh (2014), Aprílové slnko (2015) , Hra na milovanie (2016), Láska si nevyberá (2016), Ilúzia šťastia (2016), Dotkni sa ma láska (2017), Ráno neplačem (2017), Všetko sa raz skončí (2017), Kroky v daždi (2017).

Úryvok Krokov v daždi napríklad tu.

Helena Murčeková

Helena Murčeková o sebe nechce nič prezradiť. Aj meno je pseudonym. Vieme len to, že nežije na Slovensku a do vianočného špeciálu sa ochotne zapojila. Píše len tak, pre potešenie. A takto vznikli jej Tajnosti pobláznenej baby. Stotožňuje sa s hlavnou hrdinkou, je to niečo, čo by možno rada prežila. A dokonca pomaly píše pokračovanie, no hlavnou hrdinkou už nebude Olívia, ale jej kamarátka. Murčeková hovorí, že to preto, lebo im nechce pokaziť vzťah. 🙂

Vianoce u nás začínajú návštevou farmy s vianočnými stromčekmi. Táto farma ponúka dve možnosti: môžete si vybrať už odpílený stromček alebo si požičať pílku aj s vozíkom a ísť si svoj vyvolený stromček vlastnoručne odpíliť. K tejto druhej možnosti sme sa zatiaľ neodhodlali, aj tak nám ale výber toho pravého trvá nekonečne dlho. Je to hotová veda. Potom nasleduje chvíľa napätia, keď si nie sme istí, či sa nám zmestí do auta. Naposledy ma len pár centimetrov delilo od toho, aby som šla domov pešo. Tento rok neočakávam rovnaké problémy, keďže sme vlani dosiahli limit našej obývačky. Vyšší strom sa do nej už jednoducho nezmestí. Keďže na Vianociach najväčšmi zbožňujem večery pri rozsvietenom stromčeku, inšpirovala som sa holandskou kamarátkou, ktorá zdobí stromček už na začiatku decembra, a rozhodla som, že aj ja tento rok ozdobím stromček oveľa skôr, ako je u nás zvykom. Okrem rozžiareného stromčeka mám rada aj vianočné trhy. Ak je to aspoň trošku možné, rada chodím obzerať vianočné trhy v iných mestách, či krajinách. Ak na Vianoce nie je sneh, čo je pre mňa absolútna nevyhnutnosť, čerpám vianočnú náladu z filmov alebo kníh. Moje najobľúbenejšie vianočné knihy sú Dárek z pravé lásky (12 young adult príbehov od rôznych autorov, medzi nimi napríklad Jenni Han a Rainbow Rowell) a Dash a Lily — Kniha přání od autorov Rachel Cohn a David Levithan. Pre starších odporúčam Poirotove Vianoce od Agathy Christie, nie pre tú „správnu“ vianočnú atmosféru, ale preto, že aj počas sviatkov treba namáhať naše sivé bunky.

Či už s knihou alebo bez, želám všetkým pohodové, a pokiaľ možno, biele Vianoce.

Vianoce si neviem (a nechcem) predstaviť bez vanilkových rožtekov, pri ktorých absolútne strácam sebakontrolu. No výborné sú aj tieto Pomarančové kolieska (bielka, ktoré po nich ostanú, používam do makróniek).

Pomarančové kolieska

200 gr hladkej múky, 80 gr cukru, 2 balíčky vanilkového cukru, 2 lyžice pomarančovej kôry, štipka soli, 4 žĺtky, 120 gr masla, jahodový džem

– – – – – – – – – – – – – – – – – – – – –

Zo všetkých surovín okrem džemu vypracujeme cesto a z neho vytvarujeme guľky, do ktorých prstom urobíme jamky. Do jamôk dáme trochu džemu.

Pečieme pri teplote 190° asi 15 minút.

Knižka Tajnosti pobláznenej baby vyšla v roku 2015. Viac o autorke aj úryvok diela nájdete na webstránke jej vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Alebo, ak chcete recenziu, tak napríklad tu.

Lucia Sasková

Lucia Sasková pochádza zo Žiliny, ale žije v Nitre. Najprv napísala ťažkú knihu o znásilnení. No ľudia si ju všimli, až keď prišla s pikantnou témou o zlatokopectve. Tento rok jej vyšiel posledný diel trilógie Zlatokopka, ktorú považuje za úlet, no sama má najbližšie k Nebezpečnej, v ktorej sa venuje psychiatrickej tematike. Tým smerom by rada ako spisovateľka pokračovala.

1. Ako u vás prebiehajú vianočné sviatky?

Vianoce sú u nás najmä o pokoji. Naozaj je to jediné obdobie v roku, kedy skutočne oddychujeme, jeme neskutočné kvantum vianočných koláčikov, pozeráme rozprávky, rad radom všetky vianočné filmy, zväčša pri nich aj dokončím rukopis, takže skutočne vypínam na sto percent. Vraj Vianoce o darčekoch nie sú, priznávam, že u nás sú a ja ich nakupujem s radosťou už od septembra. 😀 

2. Utkveli vám niektoré Vianoce silno v pamäti? Prečo?

Myslím, že tie detské Vianoce sú asi emotívne najsilnejšie pre každého. Keď sa nevieme dočkať, kedy už konečne rodičia dovečerajú, aby sme videli, čo nám Ježiško priniesol. To chvenie v žalúdku, keď netušíme ako sa všetky darčeky dostali pod stromček, kedy to Ježiško stihol, to čaro okolo toho je nezabudnuteľné. A u mňa je práve tento pocit hlboko zakorenený.

3. Aký darček od Ježiška vás potešil najviac?

Pristihla som sa, že neviem odpovedať. 😀 Vždy ma potešil akýkoľvek darček, naozaj každý jeden. Avšak aj keď to možno vyznie ako klišé, ešte viac ma teší, keď poteším darčekom niekoho iného ja. Takže ma vlastne tešia najviac darčeky, ktoré dostávajú od „môjho“ Ježiška moji blízki a tešia sa z nich. 🙂 

4. Inšpirujte nás niečím svojím obľúbeným – recept na koláč, vianočné jedlo, nápoj, recept na domácu pohodu, návod na dekoráciu, čokoľvek, čo vám napadne, s čím by ste sa radi podelili.

Recept na domácu pohodu má asi každý svoj, ja pridám svoj veľmi ľahučký a obľúbený recept na Vianočné chrumkavé keksíky: 

Potrebujeme: 300 g polohrubej múky, pol balíčka prášku do pečiva, 200 g mliečnej čokolády, 100 g mandlí, 200 g lieskovcov, 275 g zmäknutého masla, 1 vanilkový cukor, 175 g kryštálového cukru, 1 vajíčko a práškový cukor na posypanie.

Postup: Čokoládu pokrájame na malé kúsky, mandle a lieskovce posekáme nahrubo v mixéri. Maslo vymiešame s vanilkovým cukrom, prisypeme kryštálový cukor a všetko šľaháme asi tri minúty. Primiešame vajíčka, múku a kypriaci prášok. Nakoniec primiešame všetku čokoládu a orechy. Na papier na pečenie dávame ideálne pomocou dvoch lyžičiek malé kôpky a pečieme 15 minút pri 170°C. Vychladnuté posypeme práškovým cukrom.  Sú rýchle, jednoduché a neskutočne dobré. 🙂

5. Prezraďte nám svoje knižné tipy alebo aspoň filmy, ak nemáte čas čítať… 🙂Ja mám rada asi každý jeden vianočný film aký existuje. 😀 Ale mojimi najobľúbenejšími sú Pelíšky, Vianočná koleda, Vianočný príbeh, Hviezdny prach, Hugo a jeho veľký objav. A to som spomenula len tie, na ktoré som si v rýchlosti spomenula. Inak sledujem všetko rad radom, milujem filmy o zachránených Vianociach, o Santoch Clausoch…

Ďalšie diela Saskovej:

Neznámych nemiluj (2012), Zlatokopka (2013), Nebezpečná (2014), Zlatokopka 2 (2015), Prostitútka (2016), Zlatokopka 3 (2017).

Mnoho o Saskovej, o jej knihách + úryvky nájdete tiež na webe jej vydavateľstva Slovenský spisovateľ. A recenziu dajme tomu tu.

Týmto vianočný špeciál končí a ja Vám všetkým prajem krásne Vianoce, či už biele či nie, rozhodne však s pohodou, ktorá nech Vás sprevádza po celý rok.