Sneh, mráz a metelica. Rýchlorušiaci vlak sa rúti naprieč krajinami a statočne odoláva mocnej Perinbabe, ktorej sekunduje Mrázik štípajúci líca do červena. Za vysvietenými oknami cítiť teplo, vrelosť a bezpečie. Stretávajú sa tam ľudia rozličných spoločenských vrstiev a národností. Simplon Orient expres asi nikdy nebol taký plný ako teraz. V Istanbule sa na nástupišti v poslednej chvíli objaví zababušený mužík, ktorému sotva vidieť oči. Len tak tak preňho nájdu voľné lôžko v druhej triede.
„Hercule Poirot. To je osud.“
Áno, bol to Hercule Poirot, ktorého nečakane povolali z Turecka späť do Londýna kvôli novým poznatkom v prípade, na ktorom pracoval. Nie každý ho však pozná, pochopiteľne.
„Meno hádam poznáte?“ spýtal sa Hercule Poirot.
„Je dosť známe. Vždy som si myslel, že je to kaderník.“
Vražda v Orient exprese je svetoznámy detektívny príbeh z pera Agathy Christie. Inšpiráciu pre román získala z vlastnej skúsenosti: cestovala týmto istým vlakom, čím si splnila svoj sen po mimoriadne náročnom životnom období. Jej cesta bola nepochybne menej dramatická, no rovnako osudová: rozhodla sa vystúpiť v Bagdade, kde sa zoznámila so svojím druhým budúcim manželom, po boku ktorého bola šťastná až do konca života.
„Koľko je v tom romantiky! Zišli sa tu ľudia rozličných spoločenských vrstiev, rozličných národností, rozličného veku. Jedinci, ktorí o sebe predtým vôbec nevedeli, musia zrazu vydržať tri dni pokope – spať a jesť pod jednou strechou. Po troch dňoch sa rozídu, každý sa poberie svojou cestou a možno sa už nikdy nestretnú.“
Mnohí milujeme cestu vlakom. Môžeme sa prejsť, môžeme sa ísť najesť. Nie sme obmedzení ani toaletou. Spočiatku sú si vždy všetci cestujúci cudzí. Spoja ich dlhé chvíle strávené v tesnom priestore a – nešťastie, ktoré ich postihne. Perinbaba s Mrázikom predvedú, aký mocný sú živel, a Orient expres zapadne v snehu na Balkáne, v Chorvátsku medzi Vinkovcom a Slavónskym Brodom, vtedajšej Juhoslávii. Medzi cestujúcimi sa nachádza americký zbohatlík, nepríjemný a škaredý starec Ratchett, ktorý akosi nikde nezapadá. Zato pozná Hercula Poirota a bez okolkov ho požiada o pomoc. Je totiž presvedčený, že ktosi mu chce siahnuť na život. Tu a teraz.
„Muži v mojom postavení majú nepriateľov. Mám ho aj ja.“
No Hercule Poirot ho odmietne.
Následne jeho život navždy vyhasne. Na tele má dvanásť bodných rán.
Cestujúci sú vo vozni uväznení s nebezpečným šialencom. Netrvá dlho a motív vraždy sa objasní. Zostáva však zistiť, kto to bol… Zdá sa, akoby všetci mali nepriestreľné alibi…
Hercule Poirot sa ani tentoraz nebojí pohnúť sivými mozgovými bunkami a odhaliť dômyselne naplánovanú vraždu, hoci ide o dosiahnutie spravodlivosti pre muža, ktorý si ju nijako nezaslúžil. Samé lži, samé zahmlievanie, falošné stopy. Ale nebol by to známy a smiešny malý mužíček, aby celej veci nakoniec neprišiel na koreň.
„Précisément. Vonkajší dojem, klietka – všetko vyzerá slušne a úctyhodne –, ale za mrežami striehne dravá šelma.“
Celá debata | RSS tejto debaty