Stredovek, vášnivá láska, kliatby, prenasledovanie bosoriek, exotické končiny.
Toto všetko nájdete v knihe Jorga, ktorá tvorí voľné pokračovanie k titulu Kliatba, ktorý Jana Pronská napísala pred pár rokmi – a je trochu neukončená. Po prečítaní Jorgy pochopíte, že v týchto knihách sa toho skrýva viac… a budete dúfať, že druhým pokračovaním to opäť nekončí. Touto knihou autorka vybočuje zo svojho zaužívaného žánru, v ktorom sa sústredí na historické medzníky. Tu sa k slovu dostáva fantázia, hoci čisté fantasy to tiež nie je. Možno sa to dá označiť ako historická romanca s prímesou fantasy… 🙂
Nie je to tak dávno, čo som si prečítala Kliatbu a celkom sa mi páčila. Na mňa bola možno trochu dosť romantická a ani som nepostrehla, že by to malo zaváňať fantáziou, ale výsledok to bol vydarený. Nepotešil ma iba záver – žiadal si totiž viac! Zostali tam nedokončené a nevypovedané veci. Autorka, našťastie, sama už dávno hovorila, že napíše aj pokračovanie, len musí nastať ten správny čas.
A ten práve prišiel. V týchto dňoch totiž vyšla Jorga, voľné pokračovanie Kliatby, ktorá hovorí o strážkyni hlavného hrdinu z predchádzajúceho dielu. Markus Berzevič sa oslobodil spod kliatby a Jorga zostala konečne slobodná. Láska, ktorá vzklíčila a doslova sa rozbujnela medzi jej zverencom Markusom a jeho Verenou, ju nadchla. Túžila zažiť čosi podobné, a tak, keď sa zbavila okov strážkyne, vybrala sa do sveta, aby našla vlastné šťastie…
Lenže rebelská Jorga to, bohužiaľ, nebude mať ani trochu jednoduché. Ukáže sa, že kliatba sa netýkala iba Markusa a Jorga ešte stále nie je voľná. Zostalo veľa tajností, ktoré musí odhaliť a bojovať, aby našla to, čo už raz stratila, a ani o tom nevedela…
„Zamyslela si sa niekedy nad tým, že by si sa jednoducho dala viesť? Že by si prijala svoj osud bez reptania? Bez otázok? Si spurná ako kobylie mláďa, strážkyňa. Chýba ti pokora — pravda, tá prichádza s prežitými rokmi, so strádaním a skúsenosťami. Občas je nepríjemná, občas dokonca bolí.“
Mocná čarodejnica Solveig, ktorú kedysi dávno pradávno miloval Markus až tak, že jej obetoval vlastnú snúbenicu, za čo ho jej matka prekliala večným životom a nespokojnosťou, ešte stále pretrváva. Markus nebol jediný, koho prekliatie postihlo. Týka sa dokonca štyroch – jeho traja priatelia tomuto drsnému osudu taktiež neunikli… A tak žijú, mrú a znovu sa rodia v neznesiteľných bolestiach, zažívajú kruté osudy plné ponižovania, bojov, nenávisti, nenájdu pokoj, lásku, uspokojenie… Dokiaľ sa kliatba nezruší. A zrušiť ju nie je len tak. K slovu sa totiž musia dostať aj štyri živly – voda, zem, oheň, vzduch.
Solveig je taká mocná, že pevne ovláda Jorgu a stále dočiahne i na oslobodeného Markusa. V ohrození je aj on a jeho milovaná, ťarchavá žena Verena. Buď zomrie ona aj novorodeniatko, alebo Jorga obetuje svoju mladosť…
No ešte predtým Solveig strážkyňu Jorgu zavedie do exotickej krajiny za jedným z Markusových druhov, Adriánom Vladykom, v tomto živote nikajským princom Kadirom z Izmiru, ktorý si ju kúpi ako otrokyňu. Siedmy rok, siedma žena bude osudová – a tou je ona, Jorga.
„Je jedno, či svoj život ukončím sám, či skonám rukou vraha, či dožijem život až do konca… keď príde moja chvíľa, zakaždým horím v pekelných plameňoch, aby som sa opäť zrodil…“
Je na Jorge, aby sa dokázala popasovať svojou hrdosťou a zachrániť ešte jedného muža, ktorý v nej vidí nádej. Na jej pleciach toho leží neskutočne veľa, ale vie, že to, po čom túžila, má na dosah ruky… Len nesmie zlyhať. Nesmie už urobiť chybu, ktorej sa raz dopustila.
Príbeh je to na svojich 216 stranách nesmierne pestrý. Celkovo mám pocit, že toto je Pronskej najhutnejšia kniha. Napísala príbeh, ktorý nie je lineárny a zaplietla toho doň naozaj veľa. Občas ma to miatlo, inokedy sa mi zdalo, že to je už priveľa. Ďaleké končiny, rôzne osudy, náhľady do budúcnosti, Cigáni, vedmy, kliatby, hon na čarodejnice a napokon zistenie, že touto knihou nič nekončí. Ostatní Markusovi druhovia totiž ešte na spásu čakajú…