Kto nebol na Spiši, akoby nepoznal krásy Slovenska. Slovensko sa celkovo vyznačuje takou rôznorodosťou, že každý si v ňom dokáže nájsť to svoje. Ale Spiš má v sebe čosi tajomné, magické. A nádherný Spišský hrad svojou rozlohou vyráža dych. Pri predstave, že ho postavili ľudia bez dnešných technologických možností, zostáva rozum stáť. Ale práve to bolo to umenie vlastné našim predkom. Vedeli postaviť niečo, čo prežilo stáročia… A dnešné stavby? Ha.
Spišský hrad je navyše opradený legendami a povesťami. Historický fakt hovorí o rebelovi zo Spiša menom Roland Geregy, ktorý sa dvakrát vzbúril proti kráľovi, dobyl hrad a napriek tomu ho poľská kráľovná Kunigunda presadila ako župana. A povesť k faktom pridáva romantiku: Roland Geregy zajal aj dcéru poľského kniežaťa Annu, ktorá sa doňho zaľúbila.
A presne táto legenda sa stala inšpiráciou pre šestnásty román Jany Pronskej, Diablova zajatkyňa.
Román je od samého začiatku vzrušujúci, napínavý, plný bojov, vzbúr a neprávostí. Rytier Roland je na všetko odhodlaný muž, ktorý už nemá čo stratiť. Búri sa proti výčinom županovho synovca Michala Balašu, ktorý mohol za mnohé príkoria a mal na svedomí mnohé životy.
Životy, ktoré rytierovi Rolandovi zničili dušu.
„Prisahám na svoj život, tu pred Bohom, pred všetkými svätcami, kňazom i pred tebou, sestra, že sa pomstím! Že strestám Michalovu pýchu! Dosť bolo skrivodlivosti!“
Ale nech bol rytier Roland akýkoľvek, nebol sebec. Nešlo mu o pomstu len kvôli sebe. Bojoval za všetkých, ktorí pod Balašom trpeli.
„Výčiny Balašovho synovca sú neodpustiteľné! Vrchnosti v Budíne je jedno, čo sa tu deje, nezaujíma ich, že ľuďom berú pôdu, matky pochovávajú svojich synov a dcéry, že siroty plačú nad hrobmi svojich rodičov… Cirkev mlčí, kráľ mlčí, zatvára oči pred nespravodlivosťou, nepohne ani prstom,“ vyhlásil tvrdo.
A tak nachystali dobre premyslený útok a sprisahanci sa ľsťou zmocnia celého Spišského hradu.
Z Poľska zatiaľ do Budína na príkaz kráľovnej Kunigundy prechádza sprievod kniežaťa Kiovského so svojimi deťmi Annou a Stanislavom. Zastavia sa v hostinci, kde sa strhne vyprovokovaná bitka s Rolandovými mužmi. Knieža Kiovský je rozzúrený do nepríčetnosti a rozhodnutý Rolanda zlikvidovať. Pretože Roland zabil Anninho snúbenca, prv než ho vôbec uvidela. Knieža Kiovský putuje pod Spišský hrad a vyzýva diabla, aby sa vzdal. A Rolandovi druhovia prídu so spásonosným nápadom uniesť Annu, ktorá zostala v hostinci len s pár mužmi.
„Vo vojne je všetko dovolené, vezmi si ju do zálohu!“ pridal sa František. „Nikdy nevieš, kedy sa ti to môže hodiť. Knieža sa stiahne a bude pokoj!“
„A navyše za ňu môžeš pýtať poriadne tučné výkupné!“
A čo si zaumienia, to aj splnia. Chýr o Anninej kráse ju ďaleko predchádza, ale skutočnosť ohromí všetkých. A hádam ešte väčšmi fakt, že Anna sa po prvom šoku upokojuje a zrazu sa prvýkrát v živote cíti slobodná. Pomáha zraneným mužom a… zaľúbi sa do Rolanda.
Chcela… chcela, aby ju pobozkal. Chcela, aby ju objal. Chcela, aby sa na ňu díval tak ako v ten jediný okamih, keď mu prenikla do duše, do myšlienok a videla v nich túžbu.
Je to rebel! Odsúdenec! Vrah, ktorý neváhal zabíjať i na posvätnej pôde! pripomenula si a hnevlivo buchla päsťou do vankúša.
Ibaže Roland má príliš zranené srdce zradcovskou láskou.
„Už chápem, prečo v tejto pevnosti niet jedinej ženy, vy sa nebojíte kráľa ani môjho otca za hradbami, ba ani Boha či smrti. Vy sa bojíte žien a všetky nás nenávidíte. Otázka znie… prečo?“
Rytier Roland, diabol zo Spiša, trpí pre to, čo sa udialo v jeho rodine. A má pred sebou nekonečné boje proti vierolomnému Michalovi Balašovi, ktoré môže ukončiť iba kráľovná Kunigunda – a kňažná Anna je jej obľúbenou dvornou dámou. Môže mu pomôcť a vzoprieť sa aj vlastnému otcovi. Ale hrozí jej za to čosi viac, než že jej meno bude navždy vymazané z rodových listín – za zradu, lásku a smilstvo.