Nedávno vyšla reedícia druhého románu Jany Pronskej, ktorý vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ vyšiel v roku 2008. Tentoraz má Bosorkina dcéra trefnejšiu obálku – príbeh totiž rozpráva o láske v moci španielskej inkvizície a krásna Soraya je polovičná Maorka.
Bosorkina dcéra je príbeh o dcére ženy, ktorú jej muž, španielsky inkvizítor de Vascado, obvinil z bosoráctva a dal upáliť na hranici. Dôvodom bolo, že mu nedala deti, obcovala s diablom a zamilovala sa do inoverca, emura Sarumma al-Kadera, ktorému dala syna aj dcéru. Malej Sorayi sa vďaka svojej pestúnke podarilo pred neúnavným de Vascadom ujsť a skrývať sa v kláštore. Čo sa stalo s jej bratom a otcom, netušia, no o osude jej matky Isabelle vedeli…
Ako bosorkinej dcére Sorayi neustále hrozilo smrteľné nebezpečenstvo. Keď vyrástla, jej pestúnka odišla vyhľadať pomoc na francúzsky dvor. Sľúbila jej, že po ňu pošle nejakého pekného mládenca. Ako dôkaz, že je tým, za koho sa bude vydávať, jej ten muž má ukázať svoju polovicu prsteňa, ktorý kedysi jej otec Sarumm al-Kader daroval Isabelle.
Otec jej hovorieval:
Soraya, jedného dňa dáš polovicu prsteňa svojmu vyvolenému. Ten, kto ho bude nosiť, bude ťa ľúbiť tak mocne, ako ja milujem tvoju matku.
O osem rokov neskôr sa v kláštore objaví pocestný s ťažkým úpalom, ktorý bojoval o život. Napriek tomu, že v kláštore Sorayu všetci poznali ako Máriu, on len neustále drmolil meno: Soraya al-Kader. A mal jej prsteň.
Na posteli ležal mohutný muž. Vlasy, ktoré mu vo vlnách splývali až po plecia, mali farbu zlata, ani čo by sa mu v nich okúpalo slnce. Mohutné plecia sa ledva zmestili na úzku kláštornú pričňu. Určite to bol rytier, cvičený bojovať, pretože aj keď mal obviazané rameno a hruď, miestami bolo vidieť trénované svaly.
Soraya očervenela ako pivonka.
Bol to markíz de Brémy, ktorého stará matka bola krstnou mamou Isabelle. Iba nedávno sa dozvedela, že Isabelle mala dve deti, a keď sa dozvedeli, že Soraya žije, v ich hlave sa zrodil intrigánsky plán: Ak Sorayu odvedú na ich hrad vo Francúzsku, ocitne sa mimo vplyvu de Vascada a oni budú môcť vyjednávať s jej uväzneným otcom Sarummom al-Kaderom o spojenectve s francúzskym kráľom.
Politické intrigy zasahovali do každej oblasti ľudského života. Aj do lásky, pretože markíz de Brémy, hoci takmer na prahu smrti, nevedel zo Soraye spustiť zrak.
Bola spola Maurka, prezrádzala to jej tmavšia pleť a havranie vlasy, a tie oči… Pre tie oči a ústa by urobil čokoľvek… Kde sa v nej berie toľká zmyselnosť, keď je očividne taká nevinná. Nevinnosť a hriech. Oheň a voda. Démon temnôt a nebeský anjel… Potomkyňa maurských veľmožov a francúzskych grófov… Zrodená z veľkej lásky… Soraya.
Len čo sa markíz de Brémy uzdraví, koná, čo mu nakázali. Ale aj niečo navyše – požiada uväzneného Sarumma al-Kadera o Sorayinu ruku a ukáže mu polovičku jej prsteňa.
A tak sa Sorayin osud spečatil s osudom markíza de Brémy. Medzi nimi vzbĺkne spaľujúca vášeň a Sarumm al-Kader je oslobodený.
Ibaže Soraya skrátka je dcérou ženy, ktorú upálili ako bosorku. A aj okolo Soraye sa dejú záhadné veci, ktoré sa nedajú vysvetliť. Dokonca aj markízovi de Brémy sa prestáva páčiť, že sa svojej ženy nevie nasýtiť, že je ako fatamorgána, že ho opantala a mala ho v hrsti ako dovtedy žiadna iná.
A vzklíči v ňom podozrenie…
A ani inkvizítor de Vascado sa nikdy nevzdal ani sa nikdy nevzdá.